Ružičkový kel z Brna

Aj keď je Brno a celkovo Čechy tak blízko, predsa len sú iné. Hlavne čo sa týka prístupu k surovinám, gastronómiou, farmárskymi trhmi a lokálnymi surovinami. Máme sa čo učiť, bratia Česi nás predbehli. Je to až paradox, že v krajine, kde na každom rohu nájdete obchod s potravinami po dobe trvanlivosti, sa nájde dosť ľudí na to, aby podporovali čerstvé a lokálne suroviny.

Do Brna chodievam za mojou sis, ktorá tam študuje. Naše stretnutia sa vždy točia okolo jedla. Naozaj vždy. A práve v moravskej metropole som prvý krát varila a jedla ružičkový kel, ktorý mi naozaj chutil. V detstve som ho pár krát ochutnala, bol horký a nezanechal mi v chuťovej pamäti dobré spomienky. Asi to bolo prípravou. Keď som na Zelnom trhu natrafila na krásny drobný kel, neodolala som. Už dlhšie mi totiž behala hlavou jeho tak trochu iná príprava. Zo "Zelňáku" som si neodniesla len zelené guličky kelu, ale aj šalotku, hokkaido tekvicu, cvikľu a inú zeleninu od miestnych farmárov. Proste radosť nakupovať, keď je z čoho vyberať.

Croissanty s gorgonzolou

Ešte ste nevyskúšali croissanty naslano? Toto bolo moje "poprvé", no určite si to ešte niekedy zopakujem. Jednoduchý a rýchly jesenný/zimný olovrant alebo jedlo k poháru bieleho vína. Hotové za pár minút a ak nemáte rúru na pečenie ako ja, poslúži aj mikrovlnka. Croissanty môžem hoci aj každý deň, už dlhšie sa chystám upiecť si pravé domáce, maslové, možno budú chutiť ako tie v Paríži...

Paris

môj sen už niekoľko rokov.
narodeniny v Paríži.
v máji.
ubehlo odvtedy pol roka a akoby to bolo pred mesiacom...

anjelská zmrzlina Amorino, ak sa vám nechce letieť kvôli nej do Paríža, nájdete ju už aj v Prahe

malinové makrónky na raňajky, obed aj na večeru

makrónky "haute couture" a "low cost"

bistro zdavého papania "cojean" by som si okamžite otvorila aj u nás. všetko mali "nazjedenie", ceny nadštandardné :)

Adventný kalendár

taký trochu netradičný. 

pre môjho milovaného. 

ako prekvapenie.

uhádnete čo sa v ňom skrýva?

24 prekvapení si tróni na poličke. jedno vedľa druhého. každý deň ich bude o jedno menej.

PIVO.

každý deň jedno. každý deň iné. 

Pre toho môjho lepší adventný ako vrecúška plné čokolád. Vopred už síce uhádol, aký obsah bude ukrývať, takže to až také veľké prekvapenie nebolo, no radosť to bola aj tak veľká. "Nesladký" adventný kalendár určitepoteší aj vaše polovičky, ak majú radi pivo. Iskričky v očiach sú zaručené. Treba sa však rozdeliť aj s autorkou alebo degustovať s kamarátmi, aby ste si nevychovali alkoholika :)

Predvianočné šperkovanie

dnes trošku z iného súdka. 

z tvorivého. 

handmade. 

Mojim spolužiačkam a kamarátkam som pripravila predvianočný workshop na výrobu šperkov. Náušničky, prstienky, brošne, proste čokoľvek, kde sa nejaký obrázok zalieva živicou. Živicové šperky. To bola téma nášho spoločného štvrtkového babinca. A keď sa stretne dvadsať architektiek, nemôže to dopadnúť inak ako dobre - originálne a tvorivé ovzdušie bolo všade navôkol. Príprava darčekov na vianoce s príchuťou vareného vínka. To aby sa nepovedalo, že tento večer nesúvisel aj s varením. Nakuknite ako to u nás vyzeralo :) 

Opité slivky s medovým mascarpone

Upršané počasie, prvé náznaky Vianoc a chuť na sušené slivky poslúžili ku vzniku tohto sladkého dezertu. Keďže som slivky nechcela zjesť len tak, postupným zobkaním až ich už niet, ako to bežne robím a z obchodu som si doniesla v bodkovanej taške aj mascarpone, „zneužila“ som ho. Na túto predvianočnú kombináciu pre tmavé a chladné zimné večery. Rum mi poslúžil ako pripomienka Vianoc, pretože k ničomu inému sa mi neviaže tak silno ako práve k týmto krásnym sviatkom.

Rukolové pesto + domáce tagliatelle

Hovorila som si, že ešte nie som taká stará, aby som mala strojček na cestoviny. Viem, je to hlúposť, ale táto vec sa mi viaže k plne vybavenej kuchyni a kuchárke, ktorá už toho preskákala a navarila viac ako veľa. No stalo sa, čo som nečakala. Na narodeniny som dostala od mojich rodičov...tadáááá... strojček na cestoviny. Vo veľkej krabici, s nádstavcom na tenké slížiky (capellini) aj široké rezance (tagliatelle).

Svoj krst zažil na chalupe pri výrobe drevorubačských párancov, svoju  internátnu premiéru  pred pár dňami. Po strastiplnej ceste autobusom a ešte strastiplnejšej ceste na mojom ramene od zastávky po internát.  Ľahký teda rozhodne nie je, najmä keď k nemu pribalíte oblečenie na dva týždne a prichádzajúce chladné „skorozimné“ dni. No ale podarilo sa a tu je výsledok. 

Domáce tagliatelle s rukolovým  pestom.

Ten „pravý“ a najlepší recept na domáce cestoviny som ešte nenašla, stále skúšam. Budem musieť  minúť ešte veľa múky a vajíčok, kým sa mi to podarí. No ako sa hovorí, koľko kuchárov, toľko rôznych receptov na jedno jedlo. Ja vám ponúkam moje odskúšané.

Domáce tagliatelle (cca 650g hotových cestovín):

500g      hladkej múky

5ks        vajíčok (veľkosť  „L“)

5pl         olivového oleja

Hladkú múku nasypem do dostatočne veľkej misy (objem aspoň 2 litre), v strede vytvorím „kráter“ do ktorého vylejem vidličkou rozmiešané vajíčka a olivový olej. Ja na začiatku miešam drevenou varechu, keď začne byt hmota celistvá, miesim rukami. Keď sa mi cesto vyformuje do malého bochníka, preložím ho na dosku a miesim, kým nie je vláčne. Ak je cesto príliš mäkké, môžeme na dosku pomaly prisypávať múku a zapracovať ju do cesta. Odložím zabalené do igelitového vrecúška na pol hodinku do chladničky. Medzitým si pripravím pesto. Po polhodinke si cesto vyberieme z chladničky, krájame na menšie kúsky – placky, ktoré preháňam medzi valčekmi nastavenými od hrúbky 7 až po hrúbku 3. Pásy cesta dlhé cca30cm nechám na čistej utierke asi 10 minút obschnúť, až potom ich pomocou nástavca na široké rezance „rozrežem“, položím znova na utierku a posypem múkou, aby sa nezlepili. Takýmto čerstvým cestovinám stačí vo vriacej osolenej vode 2-3 minútky a sú hotové.

Dva alebo tri krát som sa pokúšala vytvoriť pesto aj v mažiari, tak ako by sa to robiť malo, ale buď na to nemám dostatočne šikovné a silné ruky alebo trpezlivosť. Alebo oboje J Názov pesto totiž vzniklo z talianskeho slovesa „pestare“, čo po taliansky znamená drviť, tĺcť, mlátiť. Ja vám preto predstavujem svoje „mixto“ .

Rukolové pesto (mixto) (6 porcií):

50g         rukola, umytá a posekaná nahrubo

50g         píniové oriešky

1dcl        olivového oleja, extra panenského

50g         parmezán (ja som tentokrát použila grada padano)

3            strúčiky cesnaku

              soľ – podľa chuti

Cesnak ošúpem a nasekám na väčšie kúsky, hodím do misky, v ktorej budem pesto mixovať, spolu s orieškami, soľou (na začiatku radšej menej) a olivovým olejom. Ponorným mixérom jemne rozmixujem, pridám rukolu, parmezán a domixujem do jemne hrubej kašovitej konzistencie. Podľa chuti pridám ešte soľ. Doma hodím všetky ingrediencie do sekáčika na potraviny, pomixujem a je hotovo. Ak ho nezjete hneď, v chladničke vydrží nejaké 3 dni, no môžete si ho schovať aj do mrazničky. A v prípade lenivej nálady alebo nedostatku ingrediencií ho vybrať.

Výsledok?

Pre dvoch som si na panvicu dala domáce sušené paradajky od maminky(70g) , nasekané naložené kapary (50g), prihodila som k nim uvarené cestoviny (250g) a pesto(1/3 dávky), zamiešala, pridala umyté rukolové lístky (25g) a šup s tým na tanier. Navrch som ešte natrhala kúsky prosciutta a nastrúhala gradu padano. Len sa po nich zaprášilo :)

Možno si poviete, také jednoduché jedlo a jeho výroba trvá tak dlho. Áno, ale ak máte voľný deň a chuť variť, nie je nič lepšie ako vyrobiť si všetko doma. A keď ten čas nie je, stačí kúpiť klasické sušené cestoviny a vopred pripravené pesto vytiahnuť z mrazničky.

Buon appetito.

Vitajte u bash.

V mojej kuchyni. 
V mojom živote. 
V živote plnom bodiek, architektúry, handmade a dobrého jedla.
A nielen ich.

Spolu so mnou otestujete nové recepty, kuchárske knihy, kaviarničky a reštaurácie.
Uvidíte, čo sa dá vytvoriť v obyčajnej internátnej kuchyni, no nielen v nej.
Uvidíte miesta, kam sa rada vraciam a kde sa cítim dobre.

Prajem Vám príjemné čítanie a dobrú chuť.

B.